Digitálna fotografia

Ako vzniká digitálna fotografia

Objektív premieta obraz na snímač. Svetlocitlivé prvky premieňajú dopadajúce svetlo na elektrický signál, ktorý sa spracuje a prevedie na číselné údaje. Výsledný obraz je usporiadaný do pixelov. Farebný záznam často vzniká kombináciou údajov z filtrov nad snímačom a následného výpočtového spracovania.

• Expozíciu ovplyvňuje čas, otvor clony a citlivosť nastavená pomocou ISO.
• Dlhší čas môže zaznamenať pohyb ako rozmazanie; clona ovplyvňuje množstvo svetla a hĺbku ostrosti.
• Zvýšenie ISO neznamená automaticky kvalitnejší obraz: môže byť spojené s výraznejším šumom.

Kvalitu určujú aj objektív, svetlo, zaostrenie a veľkosť snímača.

Pixely, detail a veľkosť reprodukcie

Obraz 4000 × 3000 pixelov obsahuje 12 miliónov pixelov. Tento počet udáva rozmery dát, nie záruku ostrosti. Rozmazaná snímka môže mať veľa pixelov bez využiteľného detailu. Orez znižuje počet pixelov, ktoré zostanú pre výslednú reprodukciu.

PPI vyjadruje počet obrazových pixelov na palec pri určenej veľkosti zobrazenia alebo tlače. Pri šírke 4000 pixelov a 300 PPI vychádza šírka približne 33,9 cm. Výpočet je 4000 ÷ 300 × 2,54. DPI opisuje hustotu bodov výstupného zariadenia a nie je totožné s počtom pixelov fotografie. Potrebné PPI závisí od techniky, materiálu a pozorovacej vzdialenosti.

Súbor, spracovanie a uchovanie

JPEG je bežný formát so stratovou kompresiou. Pri silnej kompresii môžu vzniknúť obrazové chyby; opakované ukladanie s prepočtom môže kvalitu ďalej zhoršovať. RAW uchováva údaje snímača s väčším priestorom na spracovanie, no vyžaduje vyvolanie v programe. RAW nie je nevyhnutne nekomprimovaný. Možnosti mobilných zariadení závisia od modelu a aplikácie; nemožno ich obmedziť iba na JPEG.

Obraz prenášame káblom, pamäťovou kartou alebo bezdrôtovo. Pracovné úpravy robíme tak, aby zostala zachovaná pôvodná snímka. Farebný profil pomáha správne interpretovať farby medzi zariadeniami. Záloha je samostatná obnoviteľná kópia; jedna karta alebo jedna synchronizovaná zložka nemusí postačovať.

Fotopasca, obrazový dohľad a časozber

Digitálna fotografia sa neobmedzuje na portréty a reklamu. Fotopasca môže po aktivácii snímačom zaznamenať zviera alebo udalosť. Obrazový dohľad môže podľa systému ukladať video aj jednotlivé snímky; presný režim závisí od účelu.

Pri časozbere sa v dohodnutých intervaloch zhotovujú fotografie. Ich prehranie rýchlejšou frekvenciou ukáže dlhú zmenu v krátkom videu, napríklad rast rastliny alebo priebeh stavby. Pri 240 snímkach prehrávaných rýchlosťou 24 snímok za sekundu vznikne 10 sekúnd výsledku. Statická fotografia zostáva samostatným a využívaným médiom, ktoré nemožno označiť za všeobecne prekonané videom.

Časozber od intervalu k výsledku

1. Čas snímania: dve hodiny predstavujú 7 200 sekúnd.
2. Počet záberov: pri intervale 30 sekúnd vychádza zjednodušene približne 7 200 ÷ 30 = 240 snímok.
3. Dĺžka filmu: pri prehrávaní 24 snímok za sekundu dostaneme približne 240 ÷ 24 = 10 sekúnd.

Interval určuje časový úsek medzi fotografiami; prehrávacia frekvencia určuje rýchlosť výsledného pohybu. Ich zmena má odlišný účinok.

Príliš dlhý interval môže vynechať podstatnú zmenu, krátky vytvoriť veľký objem dát. Stabilná kamera a primerane jednotná expozícia pomáhajú vytvoriť plynulý výsledok. Fotografovanie sa musí prispôsobiť svetlu a trvaniu udalosti; jeden interval nie je vhodný pre rast rastliny aj rýchly pohyb.

Pri fotografii pre tlač sledujeme tiež rezervu na orez. Z obrazu 4000 pixelov širokého môže po výbere motívu zostať iba 2000. Pri rovnakej výslednej fyzickej šírke klesne efektívne PPI na polovicu. Kontrola preto pracuje s použitým výrezom a mierkou, nie iba s pôvodným číslom megapixelov.

Príklad z praxe: Fotografujeme pohyb v slabo osvetlenej miestnosti. Skrátenie času zníži rozmazanie, ale pri rovnakej clone dopadne menej svetla. Zvážime otvorenie clony, vhodné svetlo alebo ISO. Každá voľba má následok: hĺbku ostrosti, charakter osvetlenia alebo šum. Nehľadáme iba „najjasnejšie“ nastavenie.