Vývoj tlače na Slovensku

Tlač na území dnešného Slovenska

Pri starších dejinách hovoríme o území dnešného Slovenska, ktoré bolo súčasťou iných štátnych útvarov. Jazyk vydanej knihy, miesto tlače a pôvod tlačiara sú tri odlišné údaje. Kniha vytlačená na tomto území nemusela byť po slovensky a slovenský text mohol vzniknúť aj v zahraničnej tlačiarni.

Rozvoj výroby súvisel s mestami, obchodom, školami a náboženskými inštitúciami. Putovní tlačiari premiestňovali vybavenie za zákazkami a podporovateľmi. Stála tlačiareň potrebovala dostatok objednávok, materiálu, kvalifikovaných pracovníkov aj vhodné spoločenské podmienky. Historické doklady nie sú vždy úplné, preto z jedného zachovaného výtlačku nemožno vyvodiť celé fungovanie podniku.

Bardejov: Dávid Gutgesel a Jakub Klös

Pre dejiny Bardejova má osobitný význam Dávid Gutgesel. Jeho tlačiareň pôsobila v druhej polovici 16. storočia. V roku 1581 v nej vyšiel preklad Lutherovho katechizmu, významný doklad tlače v dobovej podobe slovenského jazyka. Jeho význam spočíva v spojení domácej tlačovej výroby, náboženskej komunikácie a vývoja písomnej kultúry.

Tlačiareň potrebovala sady znakov pre jazyky a typy textov, ktoré spracovávala. Antikva, gotické typy a grécke znaky ukazujú, že vybavenie nebolo jedným univerzálnym písmom pre všetky zákazky. Na konci 16. storočia nadviazal v Bardejove na kníhtlačiarsku činnosť aj Jakub Klös. Mesto tak predstavuje konkrétny príklad vzťahu medzi vzdelaním, vydávaním a remeslom.

Trnava a ďalšie tlačové centrá

Trnava sa stala významným univerzitným a vydavateľským centrom. Tlač slúžila školstvu, vedeckej komunikácii a náboženským potrebám. Vydávali sa učebnice, odborné a náboženské texty aj príležitostné tlače. Univerzita vytvárala pravidelný dopyt po rozmnožovaní poznatkov.

Levoča sa spája s rodinou Brewerovcov, Bratislava s Landererovcami, Skalica so Škarniclovcami a Žilina s Dadanovcami. Tieto mená pomáhajú zapamätať si regionálne centrá, ale ich produkcia a obdobia pôsobenia sa odlišovali. Pri skúmaní konkrétneho diela zisťujeme názov, autora, rok, tlačiara, jazyk a účel vydania.

Od remeselnej tlačiarne k modernému priemyslu

Rast počtu čitateľov, periodík a vydavateľských aktivít zvyšoval dopyt po tlači. Mechanizácia, nové tlačové techniky a neskôr digitálna príprava menili vybavenie i rozdelenie práce. Súčasná polygrafia zahŕňa knihy a časopisy, ale aj obaly, etikety, reklamu a potlač ďalších materiálov.

Vývoj na Slovensku preto sledujeme v troch súvislostiach: kto potreboval obsah, aké výrobné prostriedky boli dostupné a ako sa hotové výrobky dostali k čitateľom či zákazníkom. Dobový tlačiar bol zároveň remeselníkom a často aj vydavateľom alebo obchodníkom.

Čítanie historickej tlačoviny

Pri zachovanej knihe skúmame nielen jej vek. Titulný list, záverečné údaje alebo katalógový záznam môžu uvádzať autora, vydavateľa, tlačiara a miesto. Tieto úlohy mohla vykonávať jedna osoba, ale nemusia byť totožné. Jazyk a typ písma ukazujú možné publikum a potrebné vybavenie.

Náboženský text, školská hra a kalendár predstavujú rozdielne zákazky. Kalendár kombinuje pravidelnú potrebu dátumov s ďalším obsahom; učebnica nadväzuje na školu a opakované používanie. Produkcia tlačiarne tak vypovedá aj o prostredí mesta a jeho čitateľoch.

Pri miestnych dejinách je dôležité odlíšiť doklad od predpokladu. Zachovaný výtlačok môže potvrdiť určitý rok výroby, ale nepreukazuje automaticky presný začiatok prevádzky. Rozporné datovanie preto vysvetľujeme namiesto vytvorenia jednej zdanlivo istej chronológie. Bardejovský katechizmus je konkrétnym dokladom, na ktorom možno spojiť miesto, dátum, jazyk a tlačiara.

Príklad z praxe: Pri príprave výstavného panelu o starých tlačiach uvedieme fotografiu konkrétneho exemplára, bibliografický údaj a vlastné vysvetlenie. Ak časť textu prepíšeme moderným fontom, označíme ju ako prepis. Návštevník potom vie, čo je pôvodný obraz a čo dnešné spracovanie.