Vývoj tlače a tlačových techník

Razidlo, doska a opakovateľný odtlačok

Tlačový postup prenáša obraz z pripraveného nosiča na materiál. Historické razidlá a pečate ukazujú možnosť opakovania znaku; doskotlač umožnila rozmnožovať celú obrazovú alebo textovú plochu. Pri drevoreze sa odstránia netlačiace miesta a farba sa nanáša na vyvýšenú kresbu. Pohyblivé litery neskôr umožnili zostavovať nový text z opakovane použiteľných prvkov.

Bloková kniha využívala dosky s vyrezaným obsahom strán. Kníhtlač s pohyblivými literami sa od nej líši spôsobom prípravy textu. Obidva postupy patria k tlači z výšky, ale ich výrobné možnosti nie sú rovnaké.

Tlač z výšky a z hĺbky

Pri tlači z výšky sú tlačiace miesta vyššie než netlačiace. Okrem kníhtlače sem patrí flexotlač, ktorá používa pružnú reliéfnu formu. Farba sa dostáva na vyvýšené miesta a odtiaľ na podklad. Pružná forma a valcové usporiadanie umožňujú tlačiť napríklad obalové materiály v súvislom páse.

Pri tlači z hĺbky sú tlačiace miesta priehlbinami. Pri ručných grafických technikách sa farba zotrie z povrchu a zostane v ryhách. Pri priemyselnej hĺbkotlači sa obraz vytvára v bunkách valca, ktorých vlastnosti ovplyvňujú prenesené množstvo farby. Hĺbkotlač sa preto nedá vysvetliť iba tým, že stroj tlačí „silnejšie“.

Litografia a ofset

Litografia, spojená s Aloisom Senefelderom na konci 18. storočia, patrí k tlači z plochy. Tlačiace a netlačiace miesta sa odlišujú povrchovými vlastnosťami, nie podstatným výškovým rozdielom. Klasický princíp využíva rozdielne prijímanie mastnej farby a vody na pripravenom povrchu.

Ofset rozvíja planografický princíp a prenáša obraz nepriamo. Z tlačovej platne prechádza najprv na gumový poťah a až potom na papier. Tento medzičlánok je základom názvu aj funkcie techniky. Viacfarebná tlač vyžaduje oddelené farbové obrazy a ich presné vzájomné umiestnenie.

Sieťotlač a digitálna tlač

Pri sieťotlači sa farba pretlačí cez otvorené miesta sieťoviny, ostatné miesta blokuje šablóna. Princíp sa hodí aj na textil a ďalšie podklady podľa použitej farby a zariadenia. Sieťotlač nie je tlač z hĺbky; rozhodujúci je priechod farby cez šablónu.

Digitálna tlač prijíma obrazové údaje z počítača a umožňuje meniť obsah medzi výtlačkami bez výroby novej stálej tlačovej formy pre každý obraz. Atramentová technika nanáša kvapky atramentu; elektrofotografická vytvára obraz pomocou elektrických nábojov a tonera. Pri priemyselnom vývoji boli dôležité aj mechanizácia, valcové stroje a spracovanie papiera z kotúča. 3D tlač však vytvára priestorový predmet po vrstvách a nie je totožná s potlačením povrchu.

Ako princíp spoznáme na výrobnom postupe

• Pri drevoreze si predstavíme vyvýšené časti, ktoré sa dotknú podkladu.
• Pri hĺbkotlači je potrebné uchovať farbu v priehlbinách a odstrániť ju z povrchu.
• Pri planografii sa rozlišuje prijímanie farby povrchom.
• Pri sieťotlači sledujeme, ktorými miestami môže farba prejsť.

Toto porovnanie oddeľuje štyri princípy aj bez pohľadu na celý stroj.

Priamy a nepriamy prenos je ďalšie kritérium. Kníhtlač prenáša farbu z formy na podklad, ofset cez medzičlánok. Nepriamy prenos preto nie je piatou polohou tlačiacich miest. Rovnako označenie rotačný opisuje usporiadanie alebo pohyb zariadenia, nie samo osebe jeden tlačový princíp.

Pri farebnom obraze sa jednotlivé farby musia dostať do dohodnutých miest. Bez presnej sútlače bude text alebo okraj obrazu farebne rozdelený. Historický rozvoj strojov zvyšoval rýchlosť, no rovnako potreboval presnosť podávania a prenosu. Odborník preto hodnotí princíp, mechaniku a kvalitu ako súvisiace časti.

Príklad z praxe: Pečiatka ukazuje reliéfny odtlačok, sieťotlačový vzor prechod farby cez otvor a ofsetový reťazec dva prenosy. Pri porovnaní neurčujeme techniku podľa farby obrázka, ale podľa spôsobu, ktorým sa farba dostáva na materiál.