Vynález kníhtlače

Od doskotlače k pohyblivým literám

Pri doskotlači je celá tlačená strana vyrezaná alebo vytvorená na jednej doske. Z nej možno urobiť viac odtlačkov, ale pri zmene textu treba upraviť dosku alebo vyrobiť inú. Pohyblivé písmo rozdeľuje text na jednotlivé opakovane použiteľné znaky. Po vytlačení jednej strany sa litery rozoberú a použijú na ďalšiu sadzbu.

Tlač a pohyblivé znaky existovali v Ázii pred Gutenbergom. Diamantová sútra z roku 868 je významným zachovaným datovaným príkladom čínskej doskotlače. Gutenbergov prínos v Európe v polovici 15. storočia preto vysvetľujeme ako spojenie viacerých technických riešení do účinného výrobného systému.

Ako sa vyrábala kovová litera

1. Písmeno bolo vytvorené ako reliéf na razidle.
2. Odtlačením razidla do vhodného materiálu vznikla matrica, teda forma s negatívnym obrazom znaku.
3. Matrica vložená do ručného odlievacieho nástroja umožnila odlievať opakovane použiteľné kovové litery. Rovnaký znak sa tak nemusel zakaždým nanovo vyrezávať.

Litera mala telo, ktoré umožňovalo jej uloženie do sadzby, a vyvýšenú tlačiacu plochu. Dôležitá bola zhodná výška tlačiacich plôch: príliš nízka litera by tlačila slabo, príliš vysoká by narúšala rovnomerný tlak. Medzery medzi slovami sa vytvárali netlačiacimi súčasťami, ktoré nevystupovali do tlačiacej roviny.

Sadzba a tlač

Sadzobník zostavoval jednotlivé litery do riadkov a riadky do strán. Tlačiaci obraz musel byť obrátený tak, aby po odtlačení vznikol správne orientovaný text. Zostavená forma sa upevnila, vyvýšené miesta sa zafarbili a papier sa pomocou lisu pritlačil k forme. Ide o priamu tlač z výšky.

K úspechu prispela vhodná tlačová farba, ktorá priľnula ku kovu a preniesla sa na papier, aj lis poskytujúci dostatočne rovnomerný tlak. Samotný vynález kovového písmena by bez týchto častí nevytvoril použiteľnú tlačiareň. Po skúšobnej tlači sa opravovali chyby v sadzbe; chybná litera by sa inak opakovala vo všetkých výtlačkoch.

Gutenbergova Biblia a význam systému

Gutenbergova Biblia, dokončená približne v roku 1455, sa označuje ako 42-riadková Biblia podľa typického počtu riadkov v stĺpci. Sadzba napodobňovala dobové rukopisné písmo; iniciály a výzdoba sa mohli dopĺňať ručne. Tlačená kniha preto na začiatku nevytlačila všetky remeslá spojené s rukopisom, ale zmenila spôsob rozmnožovania základného textu.

Pri jednom rukopise sa väčšina práce opakuje pre každý exemplár. Pri tlači sa veľká časť práce vykoná pri príprave formy a potom sa využije na celý náklad. Práve tento rozdiel vysvetľuje hospodársky a spoločenský účinok Gutenbergovho systému. Dnešná sadzba je digitálna, no požiadavka presnej prípravy pred rozmnožovaním zostáva.

Opakovateľnosť a korektúra

Uvažujme text s opakovanými písmenami. Drevená doska potrebuje celú kresbu strany; pri kovovej sadzbe sa opakované písmená odlievajú podľa matrice a skladajú do polôh. Dostatočný počet rovnakých liter umožní vysádzať viac výskytov naraz. Po rozobratí sadzby sa materiál vráti na ďalšie použitie.

Zámena jednej litery sa opraví vybratím a nahradením. Ak sa chyba odhalí až po vytlačení nákladu, výrobná výhoda opakovania sa zmení na opakovaný problém. Preto korektúra patrí pred hromadné rozmnožovanie. Skúšobný odtlačok preverí aj to, či všetky tlačiace plochy pracujú rovnomerne.

Pri porovnaní s digitálnou sadzbou sa mení nosič a rýchlosť opravy, ale zostáva potreba správnej verzie. Zmena jedného znaku v súbore je jednoduchá; už vytlačený náklad sa tým nezmení. Gutenbergov systém tak vysvetľuje rozdiel medzi prípravou obsahu, jeho reprodukciou a opravou hotového výrobku.

Príklad z praxe: Zostavíme jednoduchý nápis z opakovane použiteľných kartičiek so znakmi. Predstavu rozoberateľnej sadzby môžeme ukázať bez tlačenia: zmeníme jediné slovo a ostatné znaky použijeme znova. Pri ukážke odtlačku na bezpečnej pečiatke sledujeme jeho orientáciu.